Strach jesť duše

Autor: Ján Mičovský | 2.6.2013 o 14:26 | (upravené 2.6.2013 o 15:00) Karma článku: 12,49 | Prečítané:  566x

„Co jsou platný miliony, když nemůže člověk srát?“ Tých, ktorí nachádzajú v slovách Vrchlického bujarej balady vyššiu životnú múdrosť, nemusí predstava 500 miliónov eur, ktoré nám každoročne zmiznú v korupčnej žumpe, nevyhnutne doraziť.

Starec, ktorému týždeň pred dôchodkom ostáva ako-tak na lieky, no na stravu už nie,  či znechutený lekár, ktorý slová Hyppokratovej prísahy musí pre nedostatočné vybavenie oddelenia prekrývať lžou pacientovi, však s takou filozofiou vystačiť nemôžu. Veď ak by sme odkorumpovanú sumu rozdelili dôchodcom, mali by každý mesiac 43 eur navyše; zdravotníci by si zase mohli dovoliť každoročne desať moderných nemocníc. Alebo by sme vytvorením vyše 100 000 nových pracovných miest mohli otesať najťaživejší balvan súčasnosti takmer o tretinu.

Prečo sa korupcii darí v našej krajine až tak dobre, že z problému, ktorý kvári každú spoločnosť, máme  na Slovensku problém ústredný? Preto, že existujú bezbrehí dravci bez cti a svedomia? Nie, takých majú všade. Tak azda vďaka tým, ktorí nezaprú svoj korupčný kúsok masla na hlave, a preto nemajú dôvod až tak veľmi túžiť po krajine bez krivých zrkadiel? Takých naozaj nie je málo, ale ani v ich premnožení nebude podstata problému. Vysvetlenie vysokej korupčnej funkčnosti našej krajiny treba hľadať v ľuďoch, ktorých svedomie je čisté. Práve táto najpočetnejšia skupina je skutočnou príčinou toho, že nás štatistiky radia na posledné miesta korupčného rebríčka Únie. Nezmysel? Vôbec nie. Vysvetlenie tohto paradoxu je prosté. Títo ľudia žijú normálnym  životom, nie sú korumpovaní a sami nekorumpujú. To však neznamená, že o korupcii vo svojom okolí nevedia. Vedia často veľa, no  takmer vždy  – mlčia. Život ich totiž už preškolil. Veď čo dosiahli tí, ktorí sa ozvali? Šikanu, príkoria, vyhadzovy. Nik ich nepodržal a tí, na ktorých (zlo)činy odvážne poukázali, sa im drzo škeria do tváre. Strach je preto namieste. A ako hovorí prisťahovalec vo  Fassbinderovej dráme - „strach jesť duše“. Najmä preto máme tisícky svedkov korupcie v živote, no takmer žiadneho na súde. Korupcia nám veru neuberá len z verejných peňazí, ale odhryzne aj nemalý kus z našich duší, svedomí. 

Ak chceme s korupciou naozaj pohnúť je nevyhnutné pracovať práve so skupinou čestných, no oprávnene sa obávajúcich ľudí. Pre štát z toho logicky vyplýva zásadná úloha -   ľudí, ktorí majú guráž proti korupcii zabojovať všemožne podporovať, chrániť  i odmeňovať. A pre najvyššie autority štátu povinnosť takýchto ľudí verejne oceňovať.   

V zúfalom morálnom stave spoločnosti je nepochybne nádej. Korupcie už máme tak veľa, že sa zákonite blížime ku kritickej  hranici. Za ňou ostane len jediná istota: Tie arogantne rozkradnuté milióny začnú neskutočne štvať aj tých, ktorí inak žijú Vrchlického filozofiou. A ľudia, ktorí nebudú bez chýb, no ktorým slová statočnosť, poctivosť a česť ešte nezačali znieť úplne cudzo, si spolu s pravdou budú konečne musieť sadnúť za vrch stola.

Ja viem, predchádzajúca veta musela naivitou zaraziť aj tých, čo trocha poézie obvykle znesú. Ibaže toto, čo dnes žijeme, môžu zmeniť iba naivní. Realisti už vládnu pridlho. A zle.     

                                                                                                                      Ján Mičovský

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?