Posolstvo chôdze II

Autor: Ján Mičovský | 17.2.2016 o 18:00 | (upravené 17.2.2016 o 18:07) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  489x

Chôdza je posolstvo - hovorieval Mahátmá. Posilňuje ducha. Skúsim to. Pokorne. Možno nedôjdem. Napokon kam? Možno sa mi však podarí stretnúť pravdu. O sebe, o Slovensku, o nás.         

Deň 4 : V hustom daždi

Vrátil som sa z mimoriadnej schôdze a pokračujem v Belej nad Cirochou - tam, kde som pred týždňom prestal. Stretnutie s domácim starostom Jánom Vajdom mi umožní dozvedieť sa, že na zaujímavom erbe obce nie je tesár s kmeňom, ani železiar s nákovou, čo sú tu historicky typické profesie, ale kamenár s pieskovcovým stĺpom. Nuž, človek sa učí vždy a všade. Cestou do Dlhého nad Cirochou si uvedomujem, že obrovské číslo 570 miliónov PET fliaš, ktoré na Slovensku ročne skončia mimo separovaného zberu je smutnou realitou. Sú ich aj tu plné garády. S Mikulášom Hubom sme navrhli do zákona o odpadoch ich výkup, čo by znamenalo, že zmiznú, tak ako voľakedy železný odpad z hôr. Minister Žiga nám na to odpovedal so suverenitou jemu typickou – mohlo to vraj tak pokojne byť, len sme s tým mali prísť skôr. Akoby to nebol známy problém. Obchodná loby je však silná. A pán minister známy obchodník...
Leje a do Dlhého prichádzam mokrý. Mladý chlap za plotom nie je veľmi zhovorčivý. Teší sa z novej kanalizácie i na dostavbu chodníkov. A naozaj – Dlhé, verné svojmu názvu, spôsobuje pešiakom bezpečnostný problém – časť obce je ešte bez chodníkov i bez krajnice, nikdy som si to tak neuvedomil, až teraz – keď prvý krát prechádzam obcou pešo... 
V miestnej krčmičke je celkom útulne. Dávam si čaj, keď ku mne prichádza od vedľajšieho stolíka jeden z hostí: „Pán Mičovský, čo tu robíte?! Ja vás dobre poznám! Všetko v noci sledujem, dobre im to tam dávate!“ Nasledujú úprimné slová zakončené povzdychom, že na to, čo robí Smer, slušných slov ani niet. A má aj jeden vtipný návrh – dajte ministrom vyznamenanie Anti - Jánošík. Jánošík bohatým bral a chudobným dával. Títo to robia presne naopak... 
O chvíľu sa rozvinie diskusia s celým osadenstvom, čosi okolo desať ľudí. Nie, Matovič ich netrápi, trápi ich to, že tí čo tu bašovali za bývalého režimu, bašujú aj dnes. Jeden zo štamgastov je aktivačný zamestnanec tunajšieho obecného úradu. „Keby ste stretli Richtera, tak mu krk vykrúťte! To, že mám na mesiac 117 eur je bieda, no to, že si musím aj montérky kupovať je drzosť. Na lopatu, to mám nárok, no na ochranné pomôcky prečo nie?!“ 
Stretnutie s pánom starostom Knížom je zaujímavé, pozná ma vraj dávno a občas ho niektoré z mojich činov zlostia. Najmä čo sa týka „vlkov“, vraj som im venoval priveľkú podporu. No, možno niekedy aj, no od čias ako sa postavili proti sprístupneniu rezervácie Udava pre návštevníkov, som stratil pocit, že im ide vždy o les. Starostovi hovorím, že som bol iniciátorom podnetu na Ústavný súd vo veci protiústavnosti povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore, na čo mi zakontruje, že je jej funkcionárom... Ale na podstate sme sa celkom zhodli... Spomíname aj na pána Kostelníka, múdreho majiteľa tunajších súkromných lesov. Je mi tu pri káve fajn a vonku tak prší... 
Na zastávke v Modre nad Cirochou čaká na autobus mladá pani. Dostaneme sa k zárobkom tunajších ľudí, nad mojim odhadom len pousmeje. Ak chlap zarobí 500 eur a žena 350, tak sú to tu nadpriemerné zárobky! Peňazí je dosť, len nie tam, kde treba. Ale to asi nik nezmení...

Deň 5 : Prechádzka 

Ráno ma môj asistent, Tino Javorský, priviezol z Humenného do Kamenice, kde som včera večer nasadol na vlak. Ešte pred samotným štartom sme spolu zašli do susednej Kamienky. Vraj tu máme svojich sympatizantov. No... Možno máme, no skupina dôchodcov, ktorých sme stretli nimi asi nebudú. Zjavne u nich rezonuje živo medializovaný spor Fico – Matovič. „Nech je to už ako chce, tých 122 miliónov nemohol  zarobiť poctivo“, asi takto by znelo záverečné komuniké, na ktorom by sa miestni zhodli. Ale ťažké srdce tu majú na všetko. Neexistuje vraj lekár, ktorý by nezobral... Bývalá sestrička to dokreslí poznámkou, že „ak bola taška dostatočne veľká,  tak lekár aj operáciu prerušil...  Ani ja som sa tu nevyvinil z paušálneho podozrenia, že v politike sa čestnosť nenosí. „A vám ako máme veriť, že  nekradnete? Všetci to hovoria a keď sa tam dostanú... “ Nuž naozaj, prečo by mali veriť akémusi mandátuchtivému  chlapíkovi, ktorého v živote nevideli?  Ale čokoládkou nás na rozlúčku ponúkli.

O chvíľu už začínam naostro v Kamenici, presne na mieste, kde som včera skončil. O hodinu som v Hažíne, poslednej obci pred Humenným. Koľko krát som tadiaľto prechádzal a nikdy si nič mimoriadne nevšimol. Stačilo však odbočiť z hlavnej cesty a o chvíľu sa mi už odhaľujú miestne poklady. Drevená zvonička, pekná cesta do rezervácie Humenská, zaujímavé detaily na domoch a nadovšetko milí ľudia. Pani predavačku v miniatúrnom obchodíku poprosím o kávu. Spolu s ňou dostanem o obci aj komplexné informácie. A tiež o živote miestnych, ktorým sa ani tu nežije ľahko. Väčšinou ľutujú svoje deti, ktoré márne hľadajú doma prácu. A ak sa aj pritrafí, tak - za 350 eur.  Hoc aj s vysokoškolským diplomom. S pani na obecnom úrade sa rozprávame veľmi dlho. Zhodneme sa na tom, že zvyšovanie platov učiteľov i sestier, ktoré sú témami dňa, by nemalo byť plošné. „Niektorí by si zaslúžili aj dvojnásobok, no niektorí ani to, čo majú dnes.“ Miestny občan na moju otázku, kdeže majú ten kaštieľ na mňa len kývne,  nasledujem ho.  Dôjdeme k objektu, ktorý by potreboval viac ako údržbu. Ale svoju krásu má.

Do Humenného dorazím už o druhej. Spím doma. Dnes to bola len prechádzka:13 105 krokov = 10,35 km.

Úvodné tri dni môjho putovania nájdete tu.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?