Neverím tomu, že Róbert Fico má nedostatočne vyvinutú sebaúctu a nebude mu vadiť, ak by mal raz odísť do politickej histórie spôsobom, aký použil Vladimír Mečiar. Určite vie, že plášť právnej legitímnosti nadchádzajúcej voľby nedokáže prikryť jej účelovú prízemnosť. Nič na tom nezmení ani fakt, že bývalý poslanec Janiš sa už postaral o to, aby súčet legitimity a prízemnosti bol na politických protipóloch žalostne vyrovnaný. Preto by som rád vsadil na politickú predvídavosť a osobnú slobodu súčasného premiéra, ktorý nemôže nevedieť, že táto voľba nebude patriť k jeho víťazstvám. V tom je jeho i naša šanca. Ak sa ju rozhodne využiť, môže z úradu vlády odísť do prezidentského paláca šokujúce odporúčanie...
Čo oprávňuje k takémuto naivnému optimizmu? Presvedčenie, že premiér musí cítiť, že politickej korupcie je na Slovensku už tak veľa, že to v kombinácii s jednofarebným ovládnutím krajiny vytvára pre Smer strategickú nevýhodu. Koaličný partner, ktorý by korupčnú zmes zriedil, dnes chýba. A keďže premiér je dobrý stratég, dokáže dovidieť aj za bojisko s jeho dočasnými stratami: Vie, že Jozef Čentéš je pre neho v skutočnosti najlepšou voľbou.
Všetko však môže byť aj inak. Dôvod, prečo premiér Čentéša napokon vymenovať nedá, existuje. Je strašný: bojí sa.
Spomínate si na kaprála Hoferika z filmu Signum Laudis? Chce bojovať, no jeho ustráchaní oficieri už nie. Tak ho radšej „zákonne" popravia. Násilné prirovnanie? Možno. Posledné Hoferikove slová by však mali aspoň poštekliť svedomie tých, ktorí dnes chcú kvôli svojmu strachu zákonne popraviť demokraciu: „Čomu, vy svine, vlastne veríte?!"
